Do rôznych nádob ľudia odnepamäti vkladali odkazy, ktoré považovali za mimoriadne dôležité a dúfali, že sa dostanú k ďalším… A naopak tí, čo sa k takémuto odkazu dostali, s napätím odhaľovali správu, ktorú zanechal niekto pred nimi.
Svojím životom vedome aj nevedomky zanechávame nejaký odkaz tým, s ktorými žijeme. To, ako sa s našimi blízkymi, kolegami a priateľmi rozprávame, ako sa k nim správame, aké zaujímame postoje, to všetko zanecháva určitú stopu v pamäti týchto ľudí. Jedinečný odkaz však po nás zostáva v našich najbližších – v manželovi/manželke, v našich deťoch a vnúčatách.
Naša starostlivosť, objatia, naše dobré, alebo zlé slová, naša ústretovosť alebo rezervovanosť, to sú „malé odkazy“, ktoré tvoria riadky nášho listu, ktorý zostáva v spomienkach…
